Dopravná nehodovosť nemotorových účastníkov cestnej premávky

V súvislosti s nepriaznivým vývojom dopravnej nehodovosti a ich následkov na cestách Slovenskej republiky chceme týmto informovať všetkých účastníkov cestnej premávky o problematike nehodovosti nemotorových účastníkov cestnej premávky, s ktorými sa denne stretávame na našich cestách a ktorí tvoria najzraniteľnejšiu skupinu účastníkov cestnej premávky. Sú nimi predovšetkým chodci a cyklisti, ale aj ďalšie osoby pohybujúce sa po ceste či už pomocou zvieracej sily, tlačiac či ťahajúc vozík i zdravotne postihnuté osoby na vozíku.

Zrážka akéhokoľvek druhu motorového vozidla s hociktorým z uvedených osôb má pre túto nechránenú osobu väčšinou tragické následky vo forme závažných poranení a nezriedka sa takáto dopravná nehoda končí aj smrťou. Na základe políciou pravidelne spracovávaných a vyhodnocovaných štatistík dopravnej nehodovosti možno konštatovať, že počet dopravných nehôd s účasťou nemotorového účastníka cestnej premávky tvoril v rokoch 1999 - 2002 v Slovenskej republike 6,9 - 8,2 % z celkového počtu dopravných nehôd. To znamená, že zhruba pri každej 12. - 15. dopravnej nehode dochádza ku kolízii motorového vozidla s nemotorovým účastníkom cestnej premávky a jeho ohrozeniu zdravia či života. Podrobnejšie údaje o týchto nehodách sú uvedené v tabuľke v závere tohto článku.

Svoj podiel na vzniku takýchto dopravných nehôd majú však aj nemotoroví účastníci cestnej premávky. Za rok 2002 bolo v Prešovskom kraji z celkového počtu 6 105 dopravných nehôd zaznamenaných celkom 249 dopravných nehôd zavinených práve nemotorovými účastníkmi cestnej premávky. Chodci zavinili 147 nehôd, z nich 67 zavinili deti. Následky u chodcov: 4 usmrtení, 31 ťažko zranených a 99 ľahko zranených. Vodiči nemotorových vozidiel zavinili 102 nehôd, z nich 34 zavinili deti. Následky u týchto vodičov: 1 usmrtený, 16 ťažko a 58 ľahko zranených. Výsledky štatistík v tomto roku naznačujú, že vývoj dopravnej nehodovosti sa v tejto kategórii nijako výrazne nezmenil. V Prešovskom kraji došlo v priebehu 10 mesiacov roka 2003 k 233 dopravným nehodám, u ktorých boli vinníkmi nemotoroví účastníci. 122 nehôd zavinili chodci, z toho viac ako polovicu, 67 nehôd zavinili deti. Následky u chodcov: 4 usmrtení, 19 ťažko zranených, 93 ľahko zranených. 111 nehôd zapríčinili vodiči nemotorových vozidiel, z toho 41 z nich boli deti. Následky u vodičov: 1 usmrtený, 6 ťažko a 82 ľahko zranených. Táto bilancia nie je nijako lichotivá a odhliadnuc od nešťastných náhod sú jej dominantnými príčinami najmä neznalosť pravidiel cestnej premávky v zmysle zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a nedisciplinovanosť resp. vedomé porušovanie tohto zákona. Z pochopiteľných dôvodov existuje množstvo ľudí - účastníkov cestnej premávky, ktorí ešte nevlastnia alebo nikdy nevlastnili vodičské oprávnenie a ustanovenia citovaného zákona pre nich nie sú doteraz známe. Vedomosti, ktoré majú získali len na základe vlastných skúseností z účasti v cestnej premávke, v tom lepšom prípade sa deťom o niektorých základných pravidlách zmienili rodičia či učitelia. Nie je však výnimkou, že niektoré deti sa aj napriek svojim nedostatočným skúsenostiam na ulici správajú oveľa zodpovednejšie ako dospelí, ktorí toho o nástrahách v cestnej premávke vedia oveľa viac. V snahe predchádzať dopravným nehodám a s nimi mnohokrát spojeným ľudským nešťastiam je preto potrebné venovať sa intenzívnejšie prevencii. Tá spočíva v prvom rade vo vedomostiach a následne v dodržiavaní
pravidiel cestnej premávky. Znalosti uvedeného zákona je potrebné osvojovať si už od detstva, takpovediac od prvého okamihu účasti v cestnej premávke. Táto dôležitá úloha by mala byť jednou z úloh jednak rodičovskej výchovy tak aj úloh pedagógov predškolskej i školskej mládeže, odhliadnuc od toho, či bude tento človek niekedy absolvovať nejaký kurz v autoškole. Tak ako sa deti učia prirodzene všetkým ostatným schopnostiam a návykom, tak je možné zakoreniť v nich aj prirodzený rešpekt, úctu a nevyhnutnosť poznania v súvislosti s potrebnými pravidlami. To by však predstavovalo len jednu časť úspechu spoločnosti. Tou ďalšou je bezpochyby správanie sa nás dospelých na verejnosti, na ulici a v cestnej premávke, najmä pred zrakom detí, ktoré v nás častokrát vidia svoj príklad a získané informácie či prežité skúsenosti s nami sú citlivo zaznamenávané v ich pamäti. Nemožno preto od nich očakávať, že aj základné vedomosti o pravidlách cestnej premávky získané niekde v škole budú v živote zúročovať, keď ich cestou zo školy alebo pri nákupoch budeme ťahať za ruku cez priechod na červenú, preliezať s nimi zábrany a prebiehať cez cestu mimo priechodov, pustíme ich na cestu bicyklovať sa na nevyhovujúcich bicykloch a pod.

V súvislosti s ročným obdobím, ktoré momentálne u nás je i s ohľadom na skúsenosti počas celého roka je treba pripomenúť aj to, že hoci má človek dostatočné vedomosti o pravidlách cestnej premávky, existujú situácie, kedy je potrebná výrazne zvýšená opatrnosť. Jednou z nich je aj znížená viditeľnosť, teda viditeľnosť, keď sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, hustého dažďa a pod. Vtedy sú na všetkých účastníkov cestnej premávky kladené zvýšené nároky. Najnáročnejšia je vtedy jazda motorovým vozidlom a nedodržiavanie už aj elementárnych pravidiel cestnej premávky hociktorým z kategórie jej účastníkov je pri takto sťažených poveternostných podmienkach tým najjednoduchším predpokladom pre vznik ťažkej dopravnej nehody. Možno sa to niekomu bude zdať zábavné, ale motoristi určite dobre vedia, ako za zníženej viditeľnosti dokáže aj odev chodca či cyklistu ovplyvniť jeho rozpoznateľnosť na priechode či pri okraji cesty. Pre cyklistov sú v zákone ustanovené podmienky, za akých je možné použiť bicykel v cestnej premávke a ich dodržiavanie je v takýchto prípadoch viac než nutnosťou, no aj chodci by si mali uvedomiť, že oblečený do tmavého odevu sú pri zlej viditeľnosti až do poslednej chvíle osvetlenia svetlometmi vozidla takmer neviditeľnými. Tento okamih však nemusí byť vždy dostačujúci.

V súvislosti s vyššie uvedeným sú v nasledujúcej časti informatívne vybrané niektoré dôležité pravidlá zo zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, týkajúce sa niektorých účastníkov cestnej premávky, akými sú chodci a cyklisti.

CHODCI
používať predovšetkým chodník; tam kde nie je, chodiť čo najbližšie k ľavému okraju cesty;
pri okraji cesty ísť najviac dvaja vedľa seba, neohrozujúc ani neobmedzujúc pritom cestnú premávku;
na ceste kde je priechod, nadchod, podchod, prechádzať v týchto miestach; na priechode sa snažiť prechádzať v skupinkách, nie jednotlivo;
mimo priechodu prechádzať kolmo na os vozovky;
pred vstupom na cestu sa presvedčiť, či tak možno urobiť bez nebezpečenstva;
po vstupe na cestu sa tam zbytočne nezdržiavať ani nezastavovať;
prechádzať tak, aby vodiči neboli nútení meniť smer alebo rýchlosť jazdy;

CYKLISTI
po ceste sa jazdí pri pravom okraji cesty; pri jazde v skupinke sa jazdí za sebou, nikdy nie vedľa seba;
za zníženej viditeľnosti sa nesmie jazdiť bez osvetlenia bicykla;
pri jazde je treba mať nohy na pedáloch;
je zakázané jazdiť bez držania sa riadidiel bicykla, držať sa iného vozidla, viesť druhý bicykel, vozík, psa alebo iné zviera, voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky;

Vybavenosť bicykla na premávku na cestách určuje § 89 vyhlášky 116/1997. Podľa tohto ustanovenia, vo vzťahu k dobrej viditeľnosti, musí byť bicykel určený na premávku na pozemných komunikáciách okrem iného vybavený najmä:

svetlometom schváleného typu svietiacim dopredu bielym svetlom súčasne so zadným obrysovým svetlom červenej farby;
svietidlom so zadným obrysovým svetlom červenej farby schváleného typu svietiacim trvale alebo prerušovane;
zdrojom elektrického prúdu; ak ide o zdroj so zásobou energie, musí svojou kapacitou zabezpečiť svietivosť uvedených svetiel najmenej 1,5 hodiny bez prerušenia;
zadným odrazovým sklom červenej farby, ktoré môže byť kombinované so svietidlom so zadným obrysovým svetlom červenej farby;
najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranžovej farby na každej strane kolesa na spiciach predného alebo zadného kolesa, alebo oboch kolies;
odrazovými sklami oranžovej farby na oboch stranách pedálov;

Výnimkou je pretekársky bicykel, ktorý týmito prvkami nemusí byť vybavený, môže sa však na pozemnej komunikácii používať iba za nezníženej viditeľnosti alebo na uzavretých tratiach počas pretekov. Pri dojazde počas zníženej viditeľnosti musí byť vybavený prenosným doplnkovým svietidlom aspoň so zadným svetlom červenej farby svietiacim trvale alebo prerušovane.

Bicykel na športové účely (horský, na cestné a terénne preteky) nemusí byť vybavený uvedeným svetlometom s bielym svetlom, svietidlom červenej farby a zdrojom el. prúdu, ale musí byť vybavený predným odrazovým sklom bielej farby umiestneným v pozdĺžnej strednej rovine najmenej 100 mm nad povrchom pneumatiky predného kolesa stojaceho bicykla. Pri dojazde počas zníženej viditeľnosti platia rovnaké pravidlá ako u pretekárskeho bicykla.